Máj 2021

Na návšteve pri včielkach

Starý otec našej Tamarky a Jakubka chová včielky. Keď predškoláci boli ešte “malkáči”, prišiel nám do škôlky o nich porozprávať. Bolo zaujímavé o nich počúvať. Lepšie je ísť sa na ne pozrieť. V máji sa nám to podarilo. Samozrejme s dodržaním všetkých epidemiologických opatrení. Cestou zo škôlky sme si zopakovali pravidlá správania sa na ceste. Ukázali sme si kto kde býva, kde je kostol, obchod, obecný úrad, aj obidve lekárne. Zakývali bocianom, prešli cez železnicu aj most cez rieku a chodník nás zaviedol až k pánovi Kuklovi. Ten nás privítal nielen v kukle, ale v celom ochrannom obleku. Od rána so včielkami pracoval, tak sme ho mohli zažiť priamo v akcii. Ukázal nám cestu k jeho včelínom a z bezpečnej vzdialenosti sme ho mohli pozorovať. Popri práci nám rozprával čo a prečo robí a my sme za bzukotu včielok počúvali. Začal vydymovaním – to aby si včielky mysleli, že horí, vtedy sa najedia medu, aby mali energiu letieť pred ohňom. Ale kedže naozaj nehorí, nemusia letieť. Najedené sú pokojnejšie a nevšímajú si včelára, ktorý môže bezpečnejšie vyberať plásty. Zblízka sme videli malinké larvy včielok. Všimli sme si aj napájadlo vody pre včielky, aké si každý z nás môže urobiť vo svojej záhrade, alebo na školskom dvore. Dozvedeli sme sa, že kráľovná žije 5 rokov a iba kladie vajíčka. Robotnica žije okolo 40 dní a umiera na opotrebovanie krídiel. Že včielky sa dorozumievajú tykadlami, a keď sa dohodnú, ktorým smerom budú letieť, všetky musia počúvať. Ak lietajú do tvaru osmičky, budú letieť ďaleko, ak do tvaru nuly, tak blízko. Pán Kukla nám ukázal a povedal čo sa dalo. Pani Kuklová nám pripravila občerstvenie a dovolila zašantiť si na ich dvore. Poďakovali sme sa sladkou odmenou, básničkou a včielkami, ktoré sme vyrobili z papiera.

---