Jún 2020
Deň detí
Na Deň detí dostali tento rok deti špeciálny darček – mohli ísť po takmer trojmesačnej prestávke opäť do škôlky. A tam im pani učiteľky pripravili ešte jeden darček – dobrodružstvo v podobe hľadania pokladu. Prvé výkriky radosti sa ozývali už v triede po objavení kúskov papiera, ktoré po poskladaní zobrazovali mapu. Hlavným „mapovým čítačom“ a veliteľom družiny hľadačov pokladu sa stal Jakub. Zorientoval sa v mape pomerne rýchlo, nedal sa pomýliť ani pani učiteľkou a na mape našiel, kde sa bude nachádzať prvá indícia. Rýchlosťou blesku sa všetci poobliekali a poobúvali a zo škôlky utekali k prvej značke. Úloha na nej dala deťom zabrať: nájsť najvyšší strom v okolí dokázali síce všetci, ale spoločne sa zhodnúť v tom, ktorý to je, už bolo náročnejšie Zvládli to a mohli sa rozbehnúť k indícií č. 2. Tam bolo treba pokladať kamienky tak, aby si nepomýlili pravú a ľavú stranu a zvládli napočítať do 10. Na kopci na lúke našli poukladané kruhy, do ktorých sa mali postaviť, aby v každom kruhu stál rovnaký počet detí. Postavili sa do kruhov kamarát s kamarátom, niekde boli dvaja, niekde traja a inde zas štyria. „Čo treba urobiť, aby v každom kruhu bol rovnaký počet detí?“, opakovala im pani učiteľka zadanie. Nesmelo navrhla správne riešenie Annabell aj Marek. Na to sa pár detí postavilo do iného kruhu. Oliver odišiel z kruhu, kde boli štyria, do kruhu s dvoma deťmi. Už by úloha bola hotová, keby sa nepremiestnil aj malý Oliverko. Veliteľ družiny Jakub pomaly strácal trpezlivosť a to pomohlo úlohu vyriešiť. Všetci sa už chceli dostať k tomu najdôležitejšiemu – pokladu. Na mape zakreslené miesto, kde mal byť poklad ukrytý prehľadali nedôsledne, utekali k jame, ktorú považovali za studňu a márne do nej nakúkali. Miriamka sa nedala pomýliť, zaznačené miesto prehľadala ešte raz a poklad našla. To Vám bolo kriku a radosti! O poklad sa spoločne rozdelili a spokojní sa z neho tešili nielen toho dňa na lúke, ale ešte niekoľko dní potom. A veríme, že príjemná spomienka im ostane ešte dlhšie.
 |  |  |  |
Rozlúčka so škôlkou
Aj tento rok sa so škôlkou lúčili naši predškoláci, ktorých v septembri čakajú školské lavice. Naše sovičky strávili príjemné dopoludnie v škôlke so svojimi kamarátmi a zároveň sa tešili na slávnostnú rozlúčku, ktorá sa konala v altánku a priestoroch školskej záhrady. Rozlúčka začala príchodom našich veľkáčov, ktorí zarecitovali básne a zaspievali piesne. Tie chytili za srdce nielen pani učiteľky, ale aj prítomných rodičov. Po krátkom programe nasledovalo odovzdávanie pamätných listov a milých darčekov pre naše sovičky. Aj rodičia potešili pani učiteľky dojímavým slovom a kvetmi, ktorými im poďakovali za ich prácu a starostlivosť. A nasledovala zábava a šantenie. Deti sa rozutekali k hojdačkám, iné tancovali, ďalšie čakali na zmrzlinu a krájanie torty. Každé malo úsmev na tvári – a to bolo podstatné. My im už len prajeme veľa úspechov v prvej triede a z diaľky budeme pozorovať ich pokroky.
 |  |  |  |  |
